Pretória/Kapské Mesto/Bratislava 26. apríla (TASR) - Ku koncu apartheidu v Juhoafrickej republike (JAR) na začiatku 90. rokov 20. storočia prispeli predovšetkým dve zásadné udalosti. Prvou sa stalo prepustenie vodcu tamojšieho boja proti rasizmu Nelsona Mandelu z väzenia a druhou bolo zrušenie zákonov o apartheide, ktoré ohlásil nový juhoafrický prezident Frederik de Klerk.

V piatok 26. apríla uplynie 30 rokov odvtedy, keď sa v JAR začali prvé slobodné multirasové voľby od pádu režimu apartheidu.

Korene apartheidu ako politického systému na juhu Afriky siahajú do začiatku 20. storočia. Juhoafrická únia získala 31. mája 1910 autonómny štatút domínia v rámci britského impéria. Zákon o pôde domorodcov z roku 1913 potom výrazne obmedzil práva čiernych obyvateľov vlastniť pôdu.

Pojem apartheid označuje politický systém postavený na rasovej segregácii. Z právneho hľadiska je definovaný ako zločin páchaný v rámci inštitucionalizovaného režimu systematického útlaku a nadvlády jednej rasovej skupiny nad inou. Prvý raz tento výraz použil juhoafrický politik a vojak Jan Christiaan Smuts v roku 1917.

Nezávislým štátom sa Juhoafrická únia stala v roku 1931. Keď po roku 1948 zvíťazila vo voľbách Národná strana, rasová segregácia výrazne zosilnela. Biela menšina získala absolútny vplyv nad černošskou väčšinou. Černošskí obyvatelia nemali prístup do verejných priestorov a budov, reštaurácií, kín, nemocníc a dopravných prostriedkov určených pre bielu menšinu.

Pri protestoch černošských obyvateľov, ktoré vypukli 21. marca 1960 v mestečku Sharpeville, prišlo o život 69 demonštrantov. V reakcii na túto udalosť zakázala vládna moc Africký národný kongres (African National Congress - ANC) a Panafrický kongres, teda strany reprezentujúce väčšinové obyvateľstvo.

Popredný predstaviteľ ANC a bojovník za ľudské práva Nelson Mandela strávil vo väzení za úsilie skoncovať s apartheidom 27 rokov.

V júni 1964 ho režim spolu s ďalšími siedmimi členmi ANC odsúdil v takzvanom Rivonijskom procese na doživotie za plánovanie ozbrojenej akcie s cieľom zvrhnúť vládu. Vo väzení zostal až do 11. februára 1990, keď ho na príkaz nového juhoafrického prezidenta Frederika Willema de Klerka prepustili.

Vedúcich predstaviteľov JAR nútil prijímať čiastkové ústupky rastúci medzinárodný tlak. Frederik de Klerk, ktorý sa stal v septembri 1989 novým prezidentom JAR, niekoľko dní pred prepustením Mandelu z väzenia legalizoval 2. februára 1990 ANC a ďalšie strany, ale aj 33 organizácií.

Štvorročný proces, ktorý ukončil vládu apartheidu v JAR, vyvrcholil v dňoch 26. - 29. apríla 1994, keď sa v krajine konali prvé slobodné, demokratické a multirasové voľby. Pred volebnými miestnosťami stáli dlhé zástupy ľudí, svoj hlas v nich odovzdalo takmer 20 miliónov voličov.

Vo voľbách presvedčivo zvíťazil Africký národný kongres so ziskom 62 percent hlasov. Dovtedy vládnuca Národná strana dostala len niečo viac ako 20 percent hlasov. V 400-člennom Národnom zhromaždení získal ANC 252 kresiel, Národná strana len 82.

Nový parlament zvolil 9. mája 1994 75-ročného Nelsona Mandelu, ktorý nemal protikandidáta, za prvého černošského prezidenta v histórii JAR. Slávnostnú prísahu zložil nasledujúci deň.

Spoločne s bývalým juhoafrickým prezidentom Frederikom de Klerkom, ktorý sa výrazne pričinil o prepustenie Nelsona Mandelu z väzenia, ako aj o položenie základov novej demokratickej Juhoafrickej republiky, získali obaja štátnici v roku 1993 Nobelovu cenu za mier.