Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Stuchlíková upozornila, že migračná kríza, ktorá kulminovala v roku 2015, ukázala, že tieto štáty samy o sebe takéto krízy nedokážu riešiť.
Autor TASR
Brusel 17. mája (TASR) - Masová migrácia bola jedným z faktorov, ktoré prinavrátili západný Balkán do popredia pozornosti lídrov Európskej únie. Pri príležitosti summitu EÚ - západný Balkán v Sofii to pre TASR uviedla Zuzana Stuchlíková, šéfka bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
"Migrácia zohrala významnú úlohu, lebo vrátila tento región späť do pracovnej agendy Únie. Pripomenula európskym lídrom, že západný Balkán tu je a že bezpečnosť tohto regiónu je zásadná pre bezpečnosť celej EÚ," zhodnotila situáciu Stuchlíková.
Podľa jej slov spolupráca so skupinou šiestich západobalkánskych krajín prebieha v sérii rôznych oblastí, ale najintenzívnejšia je práve v tej bezpečnostnej. To je v tejto chvíli najväčšou prioritou pre EÚ.
Stuchlíková upozornila, že migračná kríza, ktorá kulminovala v roku 2015, ukázala, že tieto štáty samy o sebe takéto krízy nedokážu riešiť, a preto podpora zo strany Európskej únie je veľmi potrebná. Zároveň však spresnila, že otázku bezpečnosti netreba zužovať iba na migráciu, lebo pre západný Balkán sú špecifické aj iné bezpečnostné výzvy, najmä boj proti organizovanému zločinu.
Európski lídri odkazujú Balkáncom, aby boli trpezliví ohľadom vstupu do Únie. Stuchlíková uviedla, že krajiny tohto regiónu vítajú zintenzívnenú aktivitu zo strany EÚ, ale na druhej strane tam pretrváva aj skepticizmus - čo zasa dáva zmysel pri pohľade na súčasné vnútorné problémy Únie. Politici z týchto krajín si uvedomujú, že prístupová cesta je plná prekážok a aj potom treba zvládnuť náročný proces rokovacích kapitol.
"Sú si vedomí, že členstvo v EÚ je ďaleko, že aj rok 2025, ktorý bol zmienený ako možný dátum prístupu pre Srbsko a Čiernu Horu, je veľmi optimistický a zrejme nereálny," opísala situáciu.
Podľa Stuchlíkovej je istým tromfom pre EÚ na západnom Balkáne to, že ponuka iných mocností je v súčasnosti slabšia oproti perspektíve členstva v Únii. Týka sa to predovšetkým vzťahov týchto krajín s Ruskom, Tureckom a Čínou. EÚ je na západnom Balkáne dominantná v oblasti investícií aj ako obchodný partner.
"Pozícia EÚ zo všetkých aktérov, ktorí sú dnes prítomní na západnom Balkáne, je najdominantnejšia. Ostatné mocnosti, aj keď sa snažia, nemajú v ruke také finančné možnosti, aby mohli definitívne zvrátiť európske smerovanie týchto krajín. To je ale situácia v roku 2018," povedala Stuchlíková. Dodala, že bude preto zaujímavé sledovať, ako sa budú vyvíjať prístupové rozhovory s Čiernou Horou a Srbskom, ktoré sú naďalej v integračnom procese, pričom pre Srbov je základnou podmienkou vyriešenie konfliktu s Kosovom.
Upozornila, že obdobie po summite v Sofii bude kľúčovejšie ako samotné vrcholné stretnutie európskych a západobalkánskych lídrov. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že päť členských krajín EÚ neuznáva samostatnosť Kosova a niektoré krajiny sú viac ako opatrné prijať odporúčanie Európskej komisie a už tento rok otvoriť prvé prístupové kapitoly s Albánskom a Macedónskom.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
"Migrácia zohrala významnú úlohu, lebo vrátila tento región späť do pracovnej agendy Únie. Pripomenula európskym lídrom, že západný Balkán tu je a že bezpečnosť tohto regiónu je zásadná pre bezpečnosť celej EÚ," zhodnotila situáciu Stuchlíková.
Podľa jej slov spolupráca so skupinou šiestich západobalkánskych krajín prebieha v sérii rôznych oblastí, ale najintenzívnejšia je práve v tej bezpečnostnej. To je v tejto chvíli najväčšou prioritou pre EÚ.
Stuchlíková upozornila, že migračná kríza, ktorá kulminovala v roku 2015, ukázala, že tieto štáty samy o sebe takéto krízy nedokážu riešiť, a preto podpora zo strany Európskej únie je veľmi potrebná. Zároveň však spresnila, že otázku bezpečnosti netreba zužovať iba na migráciu, lebo pre západný Balkán sú špecifické aj iné bezpečnostné výzvy, najmä boj proti organizovanému zločinu.
Európski lídri odkazujú Balkáncom, aby boli trpezliví ohľadom vstupu do Únie. Stuchlíková uviedla, že krajiny tohto regiónu vítajú zintenzívnenú aktivitu zo strany EÚ, ale na druhej strane tam pretrváva aj skepticizmus - čo zasa dáva zmysel pri pohľade na súčasné vnútorné problémy Únie. Politici z týchto krajín si uvedomujú, že prístupová cesta je plná prekážok a aj potom treba zvládnuť náročný proces rokovacích kapitol.
"Sú si vedomí, že členstvo v EÚ je ďaleko, že aj rok 2025, ktorý bol zmienený ako možný dátum prístupu pre Srbsko a Čiernu Horu, je veľmi optimistický a zrejme nereálny," opísala situáciu.
Podľa Stuchlíkovej je istým tromfom pre EÚ na západnom Balkáne to, že ponuka iných mocností je v súčasnosti slabšia oproti perspektíve členstva v Únii. Týka sa to predovšetkým vzťahov týchto krajín s Ruskom, Tureckom a Čínou. EÚ je na západnom Balkáne dominantná v oblasti investícií aj ako obchodný partner.
"Pozícia EÚ zo všetkých aktérov, ktorí sú dnes prítomní na západnom Balkáne, je najdominantnejšia. Ostatné mocnosti, aj keď sa snažia, nemajú v ruke také finančné možnosti, aby mohli definitívne zvrátiť európske smerovanie týchto krajín. To je ale situácia v roku 2018," povedala Stuchlíková. Dodala, že bude preto zaujímavé sledovať, ako sa budú vyvíjať prístupové rozhovory s Čiernou Horou a Srbskom, ktoré sú naďalej v integračnom procese, pričom pre Srbov je základnou podmienkou vyriešenie konfliktu s Kosovom.
Upozornila, že obdobie po summite v Sofii bude kľúčovejšie ako samotné vrcholné stretnutie európskych a západobalkánskych lídrov. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že päť členských krajín EÚ neuznáva samostatnosť Kosova a niektoré krajiny sú viac ako opatrné prijať odporúčanie Európskej komisie a už tento rok otvoriť prvé prístupové kapitoly s Albánskom a Macedónskom.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
