< sekcia Zahraničie

Van der Bellen v Kyjeve: Rusko nemôže na Kryme uskutočniť voľby

Na snímke sprava rakúsky prezident Alexander Van der Bellen a ukrajinský prezident Petro Porošenko počas uvítacieho ceremoniálu v Kyjeve 14. marca 2018. Foto: TASR/AP

Hosť z Viedne pri tejto príležitosti v reakcii na otázku istej ukrajinskej novinárky podčiarkol, že pre Rakúsko anexia Krymu bola a je protiprávna.

Kyjev 14. marca (TASR) - Z pohľadu Rakúska je jednoznačné, že Rusko nemôže na anektovanom polostrove Krym uskutočniť žiadne legálne voľby. Vyplýva to z vyjadrenia rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena po stredajšom stretnutí s najvyšším ukrajinským predstaviteľom Petrom Porošenkom v Kyjeve.

Hosť z Viedne pri tejto príležitosti v reakcii na otázku istej ukrajinskej novinárky podčiarkol, že pre Rakúsko anexia Krymu "bola a je protiprávna". "To je aj postoj Európskej únie. Preto sa na tomto území ani nemôžu uskutočniť právoplatné voľby do ruského parlamentu. To je z pohľadu Rakúska jednoznačné," citovala tlačová agentúra APA prezidenta alpskej republiky.

Ukrajinský hostiteľ sa poďakoval Rakúsku za tento postoj, ako aj za fakt, že na Krym nevysiela žiadnych pozorovateľov a že neuzná výsledky hlasovania. Petro Porošenko vyjadril nádej, že toto úsilie povedie k zrušeniu anexie.

Stredajšiu návštevu ruského prezidenta Vladimira Putina na Kryme považuje najvyšší ukrajinský predstaviteľ za "mimoriadne nebezpečnú provokáciu". Porošenko súčasne pohrozil všetkým, ktorí sa podieľali na príprave volieb na Kryme, právnymi dôsledkami vrátane sankcií.

Petro Porošenko prirovnal agresiu voči Ukrajine k pripojeniu Rakúska k nacistickému Nemecku - k tzv. anšlusu z roku 1938. Zároveň konštatoval, že rozhodnosť reakcie ukáže, ako rýchlo sa podarí primäť Rusko k rešpektovaniu medzinárodného práva.

Ukrajinský prezident na spoločnej tlačovej konferencii zopakoval požiadavku, aby členské krajiny Európskej únie zachovali sankcie uvalené na Ruskú federáciu, a označil ich za významný motivačný prostriedok pri realizácii obsahu minskej mierovej dohody. Súčasne hovoriac o vydieraní z ruskej strany prostredníctvom plynu sa vyslovil za prehodnotenie postoja európskych štátov k projektu plynovodu Nord Stream 2.

Obaja prezidenti hovorili aj o prípadnom vyslaní mierovej misie OSN na Ukrajinu. Rakúsku, ktoré chce účasť na takejto misii vážne preskúmať, ponúkol hostiteľ, že by rakúskych vojakov na Balkáne alebo v iných regiónoch mohli nahradiť Ukrajinci, aby tak umožnili premiestnenie vojakov alpskej republiky do postsovietskej republiky.

Obe strany vyjadrili zásadnú spokojnosť s vývojom hospodárskej spolupráce.

Kontroverzne vnímaná Putinova návšteva na Kryme nemení nič na stanovisku Rakúskej republiky k problematike polostrova, zdôraznili rakúsky prezident i šéfka rakúskej diplomacie Karin Kneisslová pred krajanmi-novinármi.

Hostka z Viedne predtým v spoločnosti ukrajinského ministra zahraničných vecí Pavla Klimkina slávnostne podpísala bilaterálny dokument o spolupráci v oblasti vzdelávania a vedy.

Obe hlavy štátu čakala popoludní ešte účasť na bilaterálnom ekonomickom fóre.

Rakúsky prezident by po stretnutí s ukrajinským premiérom Volodymyrom Hrojsmanom mal v stredu večer odcestovať do Ľvova, kde vo štvrtok ukončí trojdňovú oficiálnu návštevu Ukrajiny.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.