< sekcia SEKCIA: Zdravie

ENVIROINŠTITÚT: Znečistené prostredie zabije ročne tisícky ľudí

Ilustračná snímka Foto: TASR/Michal Svítok

V súčasnosti je známa len malá časť celkových vplyvov znečisťujúcich látok na ľudské zdravie.

Bratislava 31. októbra (TASR) - Takmer 5000 ľudí ročne na Slovensku zomrie vplyvom znečisteného životného prostredia. Ako však upozorňuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR vo svojom najnovšom komentári, odhadované vplyvy sú pravdepodobne podhodnotené. V súčasnosti je totiž známa len malá časť celkových vplyvov znečisťujúcich látok na ľudské zdravie.

"Vyčísliteľné vplyvy sú známe len v prípade malého množstva látok, ktoré sú dostatočne dobre preskúmané, napríklad znečistenie ovzdušia prachovými časticami. Okrem toho však tie isté látky môžu mať aj ďalšie zatiaľ neznáme vplyvy. Pravdepodobne najväčšiu časť pyramídy tvoria znečisťujúce látky, ktorých vplyv na zdravie zatiaľ nepoznáme," vysvetľujú autorky komentára Veronika Antalová a Inés Horváthová. Do poslednej skupiny zaraďujú napríklad mikroplasty.

Kvalita životného prostredia má podľa IEP vplyv aj na produktivitu. "Strata produktivity vplyvom chorôb spôsobených životným prostredím bola na Slovensku vyčíslená Komisiou Lancet pre znečistenie a zdravie na úrovni 0,1 percento hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 77,3 miliónov eur ročne. Najväčšiu časť možno prisúdiť znečisteniu ovzdušia," konštatujú analytičky.

Zhoršená kvalita ovzdušia prispieva najmä k vzniku a rozšíreniu respiračných a kardiovaskulárnych ochorení, nebezpečné sú však aj v iné vplyvy. Znečisťujúce látky v ovzduší spôsobujú napríklad aj vrodené poruchy nervovej sústavy, ischemickú a hemoragickú cievnu mozgovú príhodu či sivý zákal. Najviac sú znečisťujúcim látkam vystavení obyvatelia miest, najzraniteľnejší sú starší ľudia, deti a tí, ktorí už trpia srdcovo-cievnymi alebo respiračnými ochoreniami.

Najviac zdokumentované a najnebezpečnejšie dopady na zdravie majú podľa inštitútu častice PM2,5, ktoré sa po vdýchnutí ľahko dostávajú do pľúc a aj do krvného obehu. "Zvýšeným hladinám koncentrácií častíc PM2,5 je na Slovensku vystavených viac ako 24 percent obyvateľov, hoci európsky priemer je na úrovni 13,3 percent obyvateľov," informuje komentár. Väčšina častíc PM2,5 na Slovensku pochádza z lokálnych kúrenísk so spaľovaním tuhých palív v domácnostiach. Cestná doprava zase produkuje až tretinu emisií Nox.

Na zlepšenie situácie IEP odporúča napríklad uplatňovanie princípu "znečisťovateľ platí". V tejto súvislosti by podľa neho mal pomôcť systematický monitoring a výskum, ktorý by určil individuálnu zodpovednosť znečisťovateľov. Ďalšími opatreniami s pozitívnym vplyvom na životné prostredie môže byť zrušenie environmentálne škodlivých dotácií alebo spolupráca štátneho, súkromného a tretieho sektora.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.