< sekcia Kultúra

Vyšli unikátne Dejiny kráľovstva uhorského z pera Jonáša Záborského

Jonáš Záborský Foto: Wikipedia

    Jonáš Záborský (1812-1876) bol slovenským básnikom, prozaikom, dramatikom, historikom, novinárom, kňazom a teológom.

Bratislava 15. apríla (TASR) – Na pulty knižných obchodov sa v uplynulých dňoch dostalo unikátne dielo Jonáša Záborského s názvom Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových z vydavateľstva Slovart. Knižnú podobu dostal tento unikát, dokončený v roku 1875, vďaka Timotejovi Kubišovi.

Doslovný prepis Záborského rukopisu ponúka dielo tak, ako ho autor dokončil v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Predchádzajúce pokusy o vydanie sa nevydarili, dielo vychádza v roku 2012 symbolicky pri príležitosti 200. výročia narodenia Jonáša Záborského. Vzácny rukopis čakal v Národním muzeu v Prahe na vydanie 137 rokov. Záborský dokončil Dejiny v roku 1875. Po násilnom zatvorení Matice slovenskej (1875) a v strachu pred maďarskou vládou poslal svoje rukopisy do Prahy, kde boli uložené v Matici českej. Ponáhľal sa, akoby vedel, že ho zastihne skorá smrť. Ešte v roku 1875 dostal rakovinu žalúdka a pre prudký postup choroby prestal písať. Krátko pred smrťou urobil nový závet, ktorým venoval Matici českej 2.000 zlatých. Záborského rukopisy sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia vrátili na Slovensko, Dejiny kráľovstva uhorského však medzi nimi neboli. V roku 2002 začal po rukopise pátrať Timotej Kubiš. „Dozvedel som sa o ňom prvýkrát z poviedky Gregora Tajovského 'Za rukopismi Záborského'. Keď som už vedel, že dejiny existujú, začal som po nich pátrať. V personálnej bibliografii som našiel údaje, že by mali byť v Literárnom archíve Matice Slovenskej. Tam neboli, vraj je to v Národnej knižnici. Tam som bol osobne, prišlo sa nato, že tam majú len prepis, originál nemajú a nevedia, kde je. Potom som postupne oslovil rôzne české inštitúcie a nakoniec sa mi podarilo vypátrať Literárny archív Národného múzea v Prahe,“ uviedol pre TASR. Samotné pátranie trvalo Timotejovi Kubišovi tri roky, ďalšie dva roky intenzívna práca pri prepise. „Neboli to voľne uložené listiny, sú to štyri zväzky, ktoré mi v Národnom múzeu behom mesiaca oskenovali a pripravili na DVD. Text je zachovaný tak, ako si to Záborský želal, nič som nevynechával, nič nepridával, prepísal som originálny text. Je to veľmi unikátne dielo a myslím, že bude veľmi podnetné pre ďalšie štúdium dejín,“ dodal pre TASR. „Vydavateľ má málokedy príležitosť vydania takejto knihy, neviem si predstaviť, koľko takých neobjavených klenotov na Slovensku ešte čaká na vydanie. Je neuveriteľné, že si dal autor tak náročnú prácu z ťažko čitateľných originálnych rukopisov z 19. storočia slovo po slove prepísať toto dielo,“ doplnil riaditeľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger.

Jonáš Záborský (1812-1876) bol slovenským básnikom, prozaikom, dramatikom, historikom, novinárom, kňazom a teológom. Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach, Liptovskom Mikuláši, ale aj ako farár v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímskokatolíckej cirkvi a v roku 1843 bol znovu vysvätený za katolíckeho kňaza. Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický. V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadosti slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni. Po konfliktoch s bachovskou cenzúrou sa v roku 1853 stal farárom v Župčanoch. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti. Posledné roky prežil osamotený a označovaný za „národného hriešnika“, zatrpknutý, plný rozporov v sebe samom i voči svetu okolo.