< sekcia Magazín

Najdlhšie žijúci prezident v dejinách USA Jimmy Carter má 95 rokov

Na archívnej snímke Jimmy Carter. Foto: TASR/ Curtis Compton/Atlanta Journal-Constitution

Carterove aktivity v oblasti ľudských práv mu v roku 2002 vyniesli Nobelovu cenu za mier.

Plains/ Bratislava 1. október (TASR) - Demokrat Jimmy Carter bol v rokoch 1977-1981 39. prezidentom Spojených štátov amerických. Dňa 1. októbra dovŕši, doteraz najdlhšie žijúci prezident v dejinách USA, 95 rokov.

Carterove aktivity v oblasti ľudských práv mu v roku 2002 vyniesli Nobelovu cenu za mier.

James (Jimmy) Earl Carter sa narodil 1. októbra 1924 v Plains v štáte Georgia v USA. Otec budúceho prezidenta bol farmárom, úspešným obchodníkom a poslancom štátu Georgia. Matka Lillian Gordy bola ošetrovateľkou v miestnej nemocnici.

Jimmy Carter študoval na univerzite Southwestern College a následne Technologickom inštitúte v štáte Georgia a diplom získal v roku 1947 na Námornej Akadémii v Annapolise. Po absolvovaní štúdií sa oženil a začala sa jeho služba v námorníctve. Po návrate do rodnej obce Plains vstúpil do politiky ako člen Demokratickej strany a postupne sa stal senátorom a guvernérom Georgie. Zameral sa na ekológiu, zefektívnenie štátnej správy a odstraňovanie rasistických bariér.

Svoju prezidentskú kandidatúru oznámil v roku 1974, čo bol aj začiatok jeho dvojročnej prezidentskej kampane. Vo voľbách v novembri 1976 zvíťazil nad republikánom Geraldom Fordom. Funkčné obdobie hlavy štátu Jimmyho Cartera trvalo od 20. januára 1977 do 20. januára 1981, kedy ho vo funkcii vystriedal republikán Ronald Reagan.

Za najväčšie Carterove úspechy vo funkcii prezidenta sa považujú vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev - ministerstva energetiky a ministerstva školstva. Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia (energetiku a letectvo) a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp Davidu medzi Egyptom a Izraelom, dohody o Panamskom prieplave, nadviazanie diplomatických stykov s Čínou a pokračovanie rozhovorov o obmedzení strategických zbraní so Sovietskym zväzom SALT II (Strategic Arms Limitation Talks), ktorých prvá časť bola uzatvorená už v roku 1972.

Zmluvu SALT II parafoval 18. júna 1979 vo Viedni s Jimmy Carterom vtedajší najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Brežnev. Nová zmluva nastolila faktickú rovnováhu veľmocí v oblasti strategických zbraní. Odpoveďou na inváziu ZSSR do Afganistanu ešte v tom istom roku však bolo, že americký senát odmietol dohodu SALT-2 ratifikovať a zmluva bola odložená na neurčito.

Keď v roku 1979 musela Carterova vláda čeliť ropnému šoku, prezident USA zaznamenal pokles obľuby u obyvateľstva. K jeho popularite neprispelo ani zadržanie desiatok rukojemníkov na americkej ambasáde v iránskom Teheráne po islamskej revolúcii v roku 1979. Ďalšia vlna sklamania prišla po neúspešnom pokuse o oslobodenie týchto rukojemníkov v apríli 1980. Všetkých 52 rukojemníkov bolo prepustených až po 444 dňoch, 20. januára 1981, v posledný deň Jimmyho Cartera vo funkcii prezidenta USA

V novembrových prezidentských voľbách v roku 1980 zvíťazil nad Carterom Ronald Reagan.

Od odchodu z prezidentskej funkcie sa Carter aktívne angažoval v medzinárodnej diplomacii, predovšetkým v prospech Američanov zadržaných v zahraničí a ako pozorovateľ zahraničných volieb. Oceňovanie jeho podielu na mierovom riešení niektorých konfliktov vyústilo v roku 2002 do udelenia Nobelovej ceny za mier.

Jimmy Carter spolupracuje s neziskovou organizáciou Habitat for Humanity (HfH). Jeho mimovládna organizácia Carter Center popri iných aktivitách napríklad monitorovala v roku 2008 a 2013 voľby do ústavodarného zhromaždenia v Nepále.

Bývalý prezident USA vydal aj niekoľko kníh, v ktorých sa vracal k svojmu pôsobeniu v Bielom dome alebo riešil zahranično politické otázky, napríklad Palestine: Peace Not Apartheid (2006), Beyond the White House: Waging Peace, Fighting Disease, Building Hope (2008) alebo White House Diary (2010).

V marci 2019 sa stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách USA. Predstihol vtedy exprezidenta Georgea H.W. Busha, ktorý zomrel v novembri 2018 vo veku 94 rokov a 171 dní.

Jimmymu Carterovi pred niekoľkými rokmi diagnostikovali rakovinu mozgu a pečene a následne sa podrobil operácii a rádioterapii. Podľa lekárov bola liečba úspešná.

Carter 13. mája 2019 spadol vo svojom dome v štáte Georgia a utrpel zlomeninu v oblasti bedrového kĺbu. Z nemocnice ho prepustili tri dni po úraze a už 9. júna sa objavil na verejnosti: začal opäť vyučovať na nedeľnej škole vo svojom domovskom cirkevnom zbore v meste Plains.