< sekcia Magazín

Vincent Hložník bol umelec svetového formátu. Čo mu Slovensko dlhuje?

Na archívnej snímke zakladateľ modernej slovenskej grafiky, maliar európskeho rozmeru, ilustrátor, pedagóg a národný umelec Vincent Hložník. Foto: TASR

Geniálny maliar sypal nápad z vrecka – kreslil si na papieriky na poradách.

Bratislava 22. októbra (TASR) - Pred 100 rokmi, 22. októbra 1919 sa narodil výtvarný umelec európskeho významu Vincent Hložník. Počas svojho života vytvoril viac než 35-tisíc diel. Pred dvoma rokmi, keď uplynuli dve desaťročia od smrti fenomenálneho umelca, vydali novinár Jakub Prokeš, šéfredaktor denníka Pravda a zberateľ Anton Majoroš, knihu Listovanie v duši Vincenta Hložníka. Jej spoluautor Jakub Prokeš odpovedá na otázky portálu teraz.sk.

Napísali ste jednu z posledných kníh o diele Vincenta Hložníka. Čo vás k tomu podnietilo?

Kniha sa zrodila preto, aby obohatila poznanie o vrcholné obdobie maliarskej tvorby Vincenta Hložníka. Predstavuje to najlepšie z jednej z najvýznamnejších súkromných zbierok diel tohto autora. Presnejšie ide o kolekciu predovšetkým olejov a gvašov z rokov 1968 až 1997, ktorú košický zberateľ Anton Majoroš budoval vyše 25 rokov a rozhodol sa predstaviť ju verejnosti. Veľkú väčšinu z diel aj mnohí odborníci uvideli vôbec po prvý raz, pretože Anton Majoroš prevažnú časť obrazov získaval priamo od majstra Hložníka z jeho ateliéru. Kniha vyšla aj vďaka pochopeniu, trpezlivosti a podpore Hložníkovej dcéry Zuzany a bratislavského vydavateľstva FOart Antona Fialu.

Hložník sa javí ako známy autor, klasik. Bolo ešte na jeho živote a diele čo objavovať?

Samozrejme. Nazdávam sa, že o Vincentovi Hložníkovi by sa dala napísať nádherná, pútavá a poriadne hrubá životopisná kniha, nakrútiť celovečerný film alebo televízny seriál. V jeho živote sa zrkadlí príbeh Slovenska, je plný dramatických zvratov, malých i veľkých bojov, domácich i medzinárodných úspechov a sklamaní, obdivu i závisti, ale aj chvíľ šťastia, radosti a nádeje. Myslím si, že Hložníkov príbeh môže byť pre mnohých Slovákov inšpirujúci, a hoci to môže znieť azda trocha pateticky, spoznať Hložníka by mnohých napĺňalo hrdosťou.

Môžete byť konkrétnejší?
Vincent Hložník získal prestížne medzinárodné ocenenia, rešpektovali ho mnohí známi velikáni vtedajšej doby. Ilustroval vyše 350 kníh, mnohé z nich formovali vzťah generácií detí, ale aj dospelých ku knihám. Hložník vytvoril tisícky grafík, je tiež zakladateľom modernej slovenskej grafickej školy. Závidel a závidí nám ho celý svet, jeho diela nechýbali na nijakej významnej výstave československého umenia v zahraničí. Málokto vie, že kvôli nemu prišli do Bratislavy študovať na Vysokú školu výtvarných umení aj niekoľkí talentovaní umelci až z
Japonska. Z doby nedávno minulej by som spomenul výstavu v New Yorku – zhruba pred troma rokmi tam vystavili jeho grafický cyklus Sny z roku 1962. Lenže Vincent Hložník nebol len senzačný ilustrátor a grafik, bol aj famózny maliar a jeho cykly Apokalypsa a Nová Apokalypsa patria k vrcholom európskeho maliarstva konca 20. storočia. Okrem toho sa venoval aj soche, známkovej tvorbe, vychoval tiež desiatky významných výtvarníkov, bol totiž aj profesorom na VŠVU a istý čas aj jej rektorom. Za svoj život toho stihol toľko, že je dnes ťažké uveriť, že na to všetko bol sám.

Jakub Prokeš, šéfredaktor redakcie Pravda, spoluautor knihy Listovanie vduši Vincenta Hložníka.
Foto: Archív Jakub Prokeš


Je známe koľko diel vlastne vytvoril?

Odhaduje sa, že vytvoril vyše 35-tisíc diel, ale výsledné číslo by pokojne mohlo byť aj vyššie. Keď ho však kunsthistorici žiadali o spoluprácu na súpise jeho diela, odmietol s tým, že je to pre neho strata času a radšej bude tvoriť nové veci.

Akým bol Hložník človekom?

Ľudia by boli prekvapení, aký pracovitý, húževnatý, poctivý a zároveň skromný až hanblivý bol Vincent Hložník. Keby vedeli napríklad ako vznikali jeho dnes už spomínané legendárne ilustrácie; ako sa na ne puntičkársky pripravoval, že musel prelúskať more kníh a encyklopédií... Aby verne zachytil zbroj starých Grékov, študoval ju, ako mi prezradila jeho vnučka Zuzka, napríklad aj z antických amfor. Na prácu využil každú minútu. Vie sa tiež, že aby sa k smrti neunudil na rôznych vtedy povinných schôdzach, pokreslil počas nich svojou nepokojnou rukou všetko, čo sa dalo. Potom pokrkvané papiere a papieriky pokreslené nádhernými nápadmi doma vysýpal z vreciek a pracoval s nimi ďalej. Jeho dcéra Zuzana mi raz povedala, že túžba jej otca pracovať bola taká silná, že keď si raz zranil pravú ruku a nemohol ňou dobre chytiť rydlo, ba ani štetec či ceruzku, naučil sa pracovať ľavačkou. Pre mňa sú aj tieto príbehy veľmi inšpirujúce, hodné obdivu a úcty.

Čím je Hložníkova tvorba pre slovenské výtvarné umenie cenná, prínosná, v čom je jeho
najväčšia originalita?


To je otázka skôr na historikov umenia či výtvarných teoretikov, ktorí by vedeli odpovedať presnejšie. Ale súhlasím s ľuďmi, ktorí tvrdia, že na Vincenta Hložníka by sme mali byť hrdí a jeho dielo je na Slovensku nedocenené.

Čo máte na Hložníkovom diele najradšej?

Na to je nemožné odpovedať v krátkom rozhovore. O diele Vincenta Hložníka by sa dala urobiť výpravná a reprezentatívna, hoci aj päťjazyčná monografia, ktorá by mohla Slovensko reprezentovať vo svete. Niečo iné možno vybadať v modro-zelených akvareloch akrobatiek, cirkusantov a pierotov zo 40. rokov minulého storočia, dačo iné v kubistických zátišiach a portrétoch, osobitá je jeho expresívna grafika, tiež ilustrácie, a ešte je tu jeho maliarsky opus. Ak ale musím byť predsa len stručný, tak na Hložníkovi najviac obdivujem jeho bezbrehú fantáziu, imaginatívnosť, nespútanú energiu a radosť z práce, remeselnú zručnosť a poctivosť.  V Hložníkovi sa mi spája úcta k remeslu, umeniu a človeku.

Pred časom ste pripomenuli kolekciu – stovku špičkových obrazov – ktorú Hložník daroval Slovenskej republike pri jej vzniku v roku 1993. Pre tento veľkorysý dar sa nenašli dôstojné priestory ako pre stálu expozíciu. Nič sa na tom nezmenilo? Nie je to, ako keby Slovensko bolo Hložníkovi niečo dlžné?

Je skvelé, že sa aspoň teraz, pri príležitosti nedožitých stých narodenín Vincenta Hložníka podarí spomínanú kolekciu vystaviť v budove Slovenského rozhlasu v Bratislave. Je veľká škoda, že sa pre ňu doteraz nenašli vhodné reprezentatívne priestory – ako stála expozícia by iste bola lákadlom pred domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. Tých sto obrazov na Národný poklad totiž vyberal samotný Hložník a vybral to, čo vtedy považoval za najlepšie.

Čo považujete za najdôležitejšie na odkaze Vincenta Hložníka?
Vincenta Hložníka si treba pripomínať a ctiť. Je úžasne inšpirujúci. Vždy bol hrdý na Slovensko a jeho ľudí. Na prvom mieste ho zaujímal človek. Ustavične si o neho robil starosti, čo v umeleckej skratke vpísal aj do svojho veľkolepého diela: ,Stačí málo a človek sa zmení na dravca, krvilačného a krutého zvera‘. Aj preto Hložník je a stále bude aktuálny.

Pred 100 rokmi sa narodil maliar Vincent Hložník


V utorok 22. októbra uplynie 100 rokov od narodenia jedinečného slovenského výtvarníka, maliara, ilustrátora, grafika i pedagóga Vincenta Hložníka, ktorého diela sa radia k vrcholom európskeho maliarstva konca 20. storočia.

Vincent Hložník sa narodil 22. októbra 1919 vo Svederníku neďaleko Žiliny. Z piatich detí bol najstarším, jeho bratom bol aj maliar Ferdinand Hložník (1921-2006). Už ako chlapec rád kreslil. V roku 1933 začal študovať na žilinskom reálnom gymnáziu, kde ho učil kreslenie prof. Zdeněk Balaš. Ten v ňom objavil talent a nasmeroval ho na dráhu výtvarného umelca.

Vincent Hložník: Čierne pazúry (Štyri hlavy), 1992, olej na kartóne.
Foto: Repro foto - Vincent Hložník


V rokoch 1937-1942 Vincent Hložník študoval na oddelení monumentálnej maľby Umelecko- priemyselnej školy v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Už počas štúdií spolupracoval s Maticou Slovenskou, kde sa neskôr zamestnal. Oženil sa so svojou spolužiačkou Vierou Horáčkovou a usadili sa v Martine.

Neskôr ako slobodný umelec pôsobil v Žiline a v rodnom Svederníku. V roku 1952 sa natrvalo usadil v Bratislave na podnet sochára Rudolfa Pribiša. Vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1952-1972, kde bol vedúcim oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Súčasne bol spoluzakladateľom oddelenia monumentálneho maliarstva. Od roku 1958 pôsobil na škole ako riadny profesor, v rokoch 1960-1964 zastával post rektora.

V roku 1972 ho donútili z VŠVU odísť, nesúhlasil totiž so sovietskou inváziou v auguste 1968. Navyše bolo verejne známe, že bol silno veriacim katolíkom. V roku 1968 sa zúčastnil na púti do Ríma a dostalo sa mu tam aj pocty súkromnej audiencie u vtedajšieho pápeža Pavla VI., kde bol spolu s maliarom Ľudovítom Fullom a sochárom Alexandrom Trizuljakom.

Ostal tak opäť v pozícii slobodného umelca. V 70. a 80. rokoch 20. storočia kreslil aj návrhy na vitráže. Najznámejšie sú okná rímskokatolíckeho kostola v Zborove, okná rímskokatolíckeho kostola v Starom Smokovci, okná budovy Najvyššieho súdu SR v Bratislave, či okná Československého veľvyslanectva v Bonne a okná budovy Krajského súdu v Košiciach.

Umelec nadväzoval na symbolizmus Cypriána Majerníka a vo voľnej grafike na expresívnosť i na humanizmus Kolomana Sokola. Inšpirácie nachádzal v širokom kontexte európskej modernej maľby (Daumier, El Greco, Picasso, Goya, Bacon...). Jeho rozsiahle dielo je súčasťou vrcholného moderného výtvarníctva na Slovensku. Vytvoril tisícky grafík, stal sa zakladateľom modernej slovenskej grafickej školy.

Profesor Hložník pripravil a do veľkej miery aj ovplyvnil významných výtvarníkov či predstaviteľov ilustračnej tvorby: napríklad Vieru Bombovú, Albína Brunovského, Miroslava Cipára, Naďu Rappensbergerovú-Jankovičovú, Vladimíra Gažoviča, Dušana Kállaya, Jána Lebiša, Igora Rumanského, Emila Sedláka a Kamilu Štanclovú. Patril tiež k rozhodujúcim postavám pri založení svetoznámeho Bienále ilustrácií v Bratislave (BIB).

Vincent Hložník: Rodina (Utečenci), 1980, olej na kartóne.
Foto: Repro foto - Vincent Hložník


Ilustroval vyše 350 kníh a mnohé z nich formovali vzťah generácií detí, ale aj dospelých k literatúre. Ako príklad možno uviesť Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, či diela Pod belasou oblohou (Mária Rázusová-Martáková), Rozprávky (Hans Christián Andersen), Robinson Crusoe (Daniel Defoe), Guliverove cesty (Jonathan Swift), Príhody Olivera Twista (Charles Dickens), Ave Eva (Ján Kostra), či orientálne Príbehy tisíc a jednej noci.

Vincent Hložník vystavoval v mnohých krajinách Európy i sveta v rámci kolektívnych aj individuálnych expozícií. Získal viacero prestížnych ocenení, medzi inými hlavnú cenu Brightovej nadácie na Bienále v Benátkach, Cenu Cypriána Majerníka, Zlatú medailu na 1. bienále grafiky vo Varne, Cenu vydavateľstva Mladé letá za ilustrácie, Cenu Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Rad Tomáša Garriqua Masaryka III. triedy.

Vincent Hložník zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave. Najväčšiu zbierku jeho výtvarných prác spravuje Považská galéria v Žiline, ktorej po Hložníkovej smrti darovala jeho manželka takmer tisícku olejov, gvašov, akvarelov, pastelov, grafík, kresieb i sôch. Kolekciu asi sto obrazov daroval samotný Vincent Hložník Slovenskej republike pri jej vzniku v roku 1993. Práve táto kolekcia bude vystavená v priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave od utorka 22. októbra.

Reprodukciu diela uverejňujeme s láskavým súhlasom majiteľa a dedičov
autorských práv.