< sekcia Publicistika

ANALÝZA JURAJA HRABKA: Matovičov truc

Foto: Teraz.sk

Príde líder OĽaNO Igor Matovič o poslanecký mandát? Situáciu analyzuje Juraj Hrabko.

Po avizovanom odchode predsedu Nova Daniela Lipšica z parlamentu, by mal poslanecký zbor opustiť aj predseda OĽaNO Igor Matovič. Kým D. Lipšic odchádza dobrovoľne, I. Matovičovi hrozí vylúčenie na základe hlasovania poslancov.

Dôvodom je opätovné porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov I. Matovičom. To, či k nemu naozaj prišlo, musí najskôr rozhodnúť Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Hlasovaním. Záležitosť sa zdá byť jednoduchá, keďže I. Matovič, podľa predchádzajúceho rozhodnutia výboru zákon porušil tým, že počas výkonu funkcie poslanca nemal pár dní pozastavenú živnosť, hoci ju pozastavenú alebo zrušenú mať mal. Porušil tým zákon a výbor mu podľa zákona udelil pokutu v sume šesťnásobku jeho mesačného platu.

Teraz ide o totožný prípad, ktorý by mal aj výbor posúdiť rovnako, teda, že ide o porušenie zákona. Iný je iba trest, ktorý zákon pri jeho opätovnom porušení ukladá. Už nie pokutu, ale stratu mandátu. Inými slovami, tak, ako výbor nemal na výber pri ukladaní výšky pokuty pri prvom porušení zákona, nemá na výber ani teraz – ak rozhodne, že zákon opätovne porušený bol, nemôže I. Matovičovu uložiť už žiadnu pokutu, ale musí vysloviť stratu jeho mandátu. Tak hovorí zákon.

Dôležité je tiež povedať, že I. Matovič od svojho vstupu do parlamentu pred niekoľkými rokmi najskôr zákon rešpektoval aj dodržiaval. Až keď sa prišlo na to, že ho opakovane porušil, rozhodol sa mu postaviť na truc spôsobom, že ho nebude rešpektovať ani dodržiavať. Čo je, mimochodom, aj v priamom rozpore so sľubom poslanca.

V nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch však bude zaujímavé najmä to, ako sa k evidentnému porušeniu zákona postavia iní poslanci. Už dnes možno badať aj priam kaukliarske kúsky na „obranu“ I. Matoviča, hoci v prípade uloženia pokuty vôbec neodzneli – všetci vtedy rozhodnutie výboru akceptovali a nikto ho nenapádal. Spochybňovanie zákona začína znieť až teraz, keď už môže prísť k strate mandátu. Podobne je to na strane druhej, keď tí, ktorí inak nemajú problém s porušovaním zákona, dnes hovoria o tom, ako ho treba ctiť.

Medzi najzaujímavejšie patrí rozhodne vyjadrenie predsedu uvedeného výboru M. Poliačika, ktorý povedal, že kým výbor má prísne dbať na dodržiavanie ústavného zákona, plénum môže pri hlasovaní o strate mandátu zohľadniť politické okolnosti. Dovedené do konca, vo výbore môže poslanec hlasovať za porušenie zákona a teda aj stratu mandátu, v pléne môže hlasovať naopak, teda že k porušeniu zákona neprišlo a nepríde ani k strate mandátu.

Samozrejme, že poslanec hlasovať spôsobom raz čihy a potom hota môže. Podstatné je iné, že hlasovanie pléna nebude vôbec o strate mandátu, ale o tom, či výbor postupoval podľa zákona alebo nie, presnejšie, či plénum schvaľuje jeho rozhodnutie alebo nie. Ak ho neschváli, potom to bude znamenať vyslovenie nedôvery členom výboru a ten by sa mal kreovať nanovo. Hlasovať v tej istej veci raz tak a potom onak pri rovnakých faktoch sa politicky obhájiť nedá – iba stranícky.

Samozrejme, skorý odchod I. Matoviča z parlamentu vôbec nehrozí – zákon určuje v prvom aj v druhom prípade možnosti odvolania sa na Ústavný súd, pričom k strate mandátu možno pristúpiť až vtedy, keď bude právoplatne rozhodnuté v prípade pokuty. V prípade rozhodnutia a potvrdenia o strate mandátu sa môže I. Matovič navyše obrátiť aj na „medzinárodný orgán“ so žiadosťou o jeho preskúmanie, pričom platí, že rozhodnutie o strate mandátu sa považuje „za právoplatné a vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdí“. A ten, na rozdiel od slovenských orgánov, nemá na rozhodnutie stanovené žiadne lehoty.

Z uvedeného vyplýva, že tí, ktorí sa tešia zo skorého odchodu I. Matoviča z parlamentu sa tešia priskoro. Na druhej strane, tí, ktorí porovnávajú jeho kauzu s kauzou F. Gauliedera porovnávajú neporovnateľné. A v neposlednom rade - ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je naozaj zlý. Aj preto, lebo omnoho viac chráni záujmy verejných funkcionárov ako záujem verejnosti. To je však už iná téma.