< sekcia Publicistika

PELLEGRINI:Elektronickú schránku musia aktivovať firmy,živnostníci nie

Na snímke Peter Pellegrini v relácii Politika TU A TERAZ. Foto: Tablet.TV

O kompetenciách a úlohách Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, budúcnosti eurofondov a pripravovanej zmene v doručovaní úradnej pošty firmám hovorí v TABLET.TV Peter Pellegrini.

Bratislava 21. septembra (Teraz.sk) – Od prvého januára budúceho roka budú právnické osoby povinné aktivovať si elektronické schránky na doručovanie pošty od orgánov verejnej správy. Je preto dôležité, aby občania, ktorých sa táto povinnosť týka, neodkladali jej aktiváciu na poslednú chvíľu. O tom, koho sa povinnosť týka, aké sú ciele tejto zmeny, ale aj o nových kompetenciách a úlohách úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a budúcnosti eurofondov diskutoval v TABLET.TV podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD).

Elektronické doručovanie oficiálnej pošty podľa neho môže výrazne zjednodušiť prácu podnikateľom aj štátnym orgánom. Schránky je možné aktivovať prostredníctvom portálu Slovensko.sk. „Živnostníka ani bežnej fyzickej osoby sa takáto povinnosť netýka. Týka sa primárne firiem zapísaných v Obchodnom registri, teda eseročiek, akciových spoločností, družstiev, atď,“ upozornil Pellegrini. Pre živnostníkov možnosť aktivovať si schránku existuje tiež, na rozdiel od firiem je však dobrovoľná.

„Nie je to typická emailová schránka, ale schránka na ústrednom portáli Slovensko.sk, kde vám orgány štátnej moci môžu oficiálne doručovať rozhodnutia. Teda už nemusíte ísť na poštu s tým žltým papierikom,“ vysvetľuje Pellegrini. „Napríklad pani ministerka Žitňanská má projekt, ktorý má zlepšiť situáciu s neplatičmi v rámci obchodných vzťahov. Bude centralizované pracovisko v Banskej Bystrici, ktoré bude veľmi rýchlo vydávať platobné rozkazy,“ poznamenal. „Ak vám ako živnostníkovi niekto nezaplatí, dáte faktúru, dáte naňho žiadosť o platobný príkaz. Tej eseročke alebo akciovej spoločnosti úrad okamžite zašle elektronicky do schránky platobný rozkaz. A firma sa už nebude môcť vyhovárať, že im nič neprišlo. Bude platiť fikcia doručenia,“ dodal. Ak si firma schránku neotvorí, po pätnástich dňoch bude zásielka aj tak považovaná za doručenú.

„Na druhej strane, aby to bolo užívateľsky pohodlné, ak si to zadáte, tak vám schránka na ľubovoľnú e-mailovú adresu alebo mail pošle upozornenie, že vám niečo prišlo,“ dodal Pellegrini.



Jeho úrad plní v tomto projekte úlohu koordinátora medzi ministerstvom vnútra, ktoré vydáva občianske preukazy s čipom, na základe ktorých sa dá schránka aktivovať, a Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby (NASES), ktorá má na starosti technickú prípravu schránok.

„V tomto projekte fungujú dva subjekty. Jeden je Úrad vlády so svojou spoločnosťou NASES, ktorá poskytuje sieťové služby a ktorá zo zákona mala zriadiť tieto schránky. A ktorá ich v zmysle zákona a podľa informácií, ktoré máme, zriadila. Technicky sú pripravené. Na druhej strane je ministerstvo vnútra, ktoré má občanov vybaviť občianskym preukazom s čipom a bezpečným osobným kódom, dalo by sa povedať, PIN kódom k tomu občianskemu. Aby človek mohol vstúpiť do tejto schránky,“ vysvetľuje Pellegrini. „Ministerstvo tieto preukazy vydáva, otázka je, koľko ľudí už má tento PIN vydaný a koľkí si ho ešte budú musieť urobiť. Ale my sa musíme pozrieť na to, či sa 1. januára 2017 všetko stretne. Prevzali sme na seba veľkú zodpovednosť,“ dodal.

Takáto veľká zmena vždy v začiatkoch implementácie naráža na problémy. Dá sa napríklad očakávať, že si splnenie povinnosti veľa ľudí nechá na poslednú chvíľu. „Ministerstvo vnútra sa pripravuje na predĺženie otváracích hodín. Chceme v najbližších dňoch spustiť informačnú kampaň, aby každý, ak môže, si už išiel vybaviť ten nový občiansky. A tí, ktorí ho už majú, si išli vybaviť bezpečnostný osobný kód,“ reaguje Pellegrini.

„Je to pripravené tak, aby to užívateľsky fungovalo. Aj tak očakávam problémy, aj najlepšie pripravené veci nie vždy nabehnú. Verím, že budeme vedieť nájsť riešenie. Nesmieme ľudí stresovať, ako štát musíme pripraviť službu tak, aby nábeh bol fajn a ľudia nemali zlú skúsenosť s nábehom elektronických služieb. Aj v januári budeme reagovať podľa aktuálnej situácie. Ale už dnes vyzývam všetkých, aby využili čas a nečakali až do decembra,“ zdôraznil.

Nové kompetencie


Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý Pellegrini vedie, získal od 1. júna zákonom výrazne posilnené kompetencie. „Už to nie je len pozícia podpredsedu vlády pre investície, ale je tu aj samostatný úrad. Boli tam presunutí pracovníci, ktorí mali zodpovednosť za jednotlivé agendy. Z Úradu vlády tam prešli ľudia, ktorí sa starali o koordináciu eurofondov, z ministerstva financií ľudia, ktorí mali na starosti informatizáciu spoločnosti,“ vysvetľuje Pellegrini.

V porovnaní s ministerstvami sú úlohy úradu špecifické. „Doba ukázala, že v štáte máme určitý typ politík, ktoré treba koordinovať a nie je vždy efektívne, keď je nejaká politika koordinovaná ministerstvom. Ministri sú si rovní a nie vždy to fungovalo, keď jedno ministerstvo mohlo koordinovať politiku ostatných ministerstiev,“ povedal. Preto podľa neho vznikol dopyt po novom type autority, ktorá by niektoré agendy koordinovala

„Úrad vykonáva svoje povinnosti v oblasti troch kompetencií, to je informatizácia spoločnosti, koordinácia a riadenie čerpania štrukturálnych fondov a tretia je strategické plánovanie investícií na Slovensku,“ konštatuje Pellegrini.

Samotná informatizácia je podľa neho veľkou výzvou a zaostávanie v tejto oblasti by sa v budúcnosti Slovensku mohlo vypomstiť. „Vôbec to nie je jednoduché prostredie, do ktorého v tejto oblasti vstupujem. Je tam veľa práce, je to veľká výzva aj zodpovednosť. Do budúcna budem konfrontovaný s tým, či sa mi podarí veci zlepšiť, alebo budú stagnovať,“ priznáva podpredseda vlády.

Jednou z úloh je aj informatizácia verejnej správy. „Musí platiť, že na Slovensku musí obiehať po úradoch informácia a nie občan. Musí platiť pravidlo jeden krát a dosť, ktoré zatiaľ nie je samozrejmosťou ani v Európskej únii. Ak o vás raz už vieme, kde bývate, či máte čistý register trestov a podobne, tak by to už od vás žiadny verejný orgán nemal pýtať, pretože si to má pozrieť v našich databázach, ktoré majú byť aktualizované,“ povedal Pellegrini.

„Jednou z veľkých priorít je urobiť digitálne služby viac zákaznícky, proklientsky orientované,“ dodal s tým, že častokrát je to, čo vidí človek na stránke, skôr výsledkom práce programátora ako testovania, čo ľudia intuitívne potrebujú. „Nemôže sa stať, že primerane zdatný občan je dnes schopný objednať si hotel v USA, k tomu letenku a ešte si aj objednať prenájom vozidla a zaplatiť to svojou kreditnou kartou, ale keď si má vybaviť nejakú úradnú agendu cez Slovensko.sk, zrazu vidíte, že po určitých krokoch začína byť stratený,“ uviedol. „Človek chce všetko vybaviť ľahko a rýchlo. Ak má ísť cez veľa krokov, častokrát v polovici rezignuje, zoberie radšej papier do ruky a ide na úrad,“ poznamenal.

Eurofondy


Dôležitou otázkou je aj budúcnosť eurofondov. Suma približne 15 mld. eur, ktoré môže Slovensko vyčerpať v programovacom období 2014 – 2020, je takáto vysoká zrejme naposledy. „Práve teraz vedieme veľkú debatu. Som veľmi rád, že aj v predvečer bratislavského summitu lídrov EÚ, sme v rámci nášho predsedníctva hostili veľkú konferenciu o budúcnosti kohéznej politiky, teda aj o budúcnosti eurofondov,“ reagoval Pellegrini na otázku, čo očakáva v tejto oblasti po skončení aktuálneho programovacieho obdobia.

„Začína sa diskusia, ako by mala vyzerať táto politika po roku 2020. Je množstvo krajín a ich predstaviteľov, ktoré sú za jej pokračovanie, ale máme, samozrejme, aj odporcov, ktorí hovoria, že nevieme čerpať ani to, čo k dispozícii máme,“ konštatuje Pellegrini. „Naša pozícia, aj v rámci predsedníctva, je nedopustiť diskusiu o tom, či eurofondy pre menej rozvinuté krajiny „áno alebo nie“, ale v akej podobe a objeme. Po roku 2020 pravdepodobne nebudeme mať k dispozícii 15 miliárd, mali by sme však urobiť všetko preto, aby suma bola možno nižšia, ale aby sme ju mali. Nie sme ešte pripravení na to, aby sme vedeli všetky investície nahradiť nejakými inovatívnymi finančnými nástrojmi alebo z rozpočtu,“ dodal.

Aj preto je podľa neho dôležité, aby sme v tomto programovom období dokázali eurofondy čerpať efektívne a rýchlo. „Na to, že sme už takmer v polovici programovacieho obdobia 2014-2020, sme vyčerpali minimum a to nehovorím špeciálne o Slovensku, ale o všetkých príjemcoch,“ povedal Pellegrini.

Na jednej strane je to logické, keďže sa na začiatku nového programovacieho obdobia ešte dočerpávali zdroje zo starého a zároveň sa začali pripravovať nové projekty. Zároveň to ale dáva kritikom pokračovania kohéznej politiky argument a slabom čerpaní.

„Ukončujeme predchádzajúce obdobie, ešte dnes sa predkladajú posledné faktúry. A tí istí ľudia, ktorí museli uzatvárať predchádzajúce obdobie, museli pripraviť nové. Ale v týchto dňoch už putuje na Slovensko prvých reálnych 100 miliónov z nového programovacieho obdobia. Zároveň už máme vyhlásené výzvy na viac ako 50 percent celkového objemu,“ povedal Pellegrini, ktorý preto očakáva, že v druhej polovici obdobia bude krivka čerpania stúpať „strmo hore“.

Prispieť by k tomu mal aj jeho úrad. „Získali sme nové kompetencie. Každú výzvu a každé národné vyzvanie musíme odobriť. Náš úrad sa pozrie, či je správne stanovená suma, či správne stanovené priority výzvy, či tam nie sú zakomponované diskriminačné veci. Že by sa niekto nemohol prihlásiť účelovo. Či nie sú príliš nakrátko stanovené termíny, takže by platilo, že "pripraveným patrí svet" a tí, ktorí ešte nie sú pripravení, nemajú ani šancu zareagovať, lebo na predloženie projektu majú mesiac,“ vysvetľuje.

„Jednotlivé operačné programy nám musia dať odsúhlasiť svoje akčné plány čerpania, ktoré budeme pravidelne vyhodnocovať. A zákon hovorí, že ak by sa operačný program odchýlil vo svojom čerpaní o viac ako 80 percent, tretia právomoc nám udeľuje možnosť akoby prebrať nútenú správu nad dotyčným operačným programom, kedy by musel rešpektovať naše príkazy a usmernenia,“ uviedol. „A keď by sme ho znovu vrátili na krivku čerpania, tak by sme to vrátili opäť do rúk konkrétneho ministerstva. Našim záujmom nie je nikdy takto prevziať správu nad operačným programom, dúfame, že to bude pôsobiť dostatočne motivačne, aby pracovali ako treba,“ zdôraznil. Úrad podľa neho nemá pôsobiť len represívne, mal by jednotlivým ministerstvám v prípade problémov s čerpaním eurofondov ponúkať aj odbornú pomoc.

Hodnota za peniaze


Spolu s ministerstvom financií, zdravotníctva a dopravy sa úrad zapojil aj do projektu Hodnota za peniaze, ktorého ambíciou je efektívnejšie prerozdelenie až 400 miliónov eur v tomto volebnom období.

„Veľmi radi sme sa pripojili k tejto iniciatíve ministerstva financií. Ide o to, aby sme sa správali ako dobrý správca majetku a peňazí. A vždy si pri investovaní prostriedkov vedeli povedať, čo za to krajina a občan dostane. Platí to aj v oblasti IT. Hodnotu za peniaze by sme nemali vnímať len ako čisté škrtanie. Treba ju vnímať aj tak, že buď za tie isté peniaze výrazne zlepším službu alebo si dodatočnou investíciou do budúcich rokov šetrím náklady,“ vysvetľuje Pellegrini.

„Na našom úrade vzniká v rámci sekcie strategických investícií tzv. Národná implementačná jednotka. Bude tam tím ľudí, ktorí budú sledovať, ako budú napĺňané jednotlivé záväzky, aj v prípade Hodnoty za peniaze,“ doplnil podpredseda vlády.

Prístup na internet


V niektorých prípadoch sa však efektivita investície môže dostať do rozporu s potrebou riešiť nejaký problém občanov. Napríklad budovať infraštruktúru pre malú obec. V takom prípade má podľa Pellegriniho prednosť záujem ľudí.

„Musí platiť jedno, musíme napĺňať potreby ľudí. Takto budeme postupovať aj pri odstraňovaní „bielych miest“. Dnes má mať každý občan právo prístupu na internet bez ohľadu na to, kde býva. Aby nemohol byť diskriminovaný tým, že mu niekto napríklad povie: Vo vašej obci žije len 50 ľudí a pre nás ako veľkého operátora to nie je biznis,“ povedal. „Vtedy musí prijať rozhodnutie štát a povedať, že tam optický kábel spravíme na náklady štátu,“ dodal Pellegrini.

V takom prípade podľa neho, paradoxne, hrozia protesty veľkých operátorov, aké zazneli napríklad v prípade zavádzania širokopásmového internetu do škôl. „Neverili by ste, aký rozruch spôsobil náš projekt, keď sme sa rozhodli, že budeme na širokopásmový internet postupne pripájať naše školy. Veď to dáva logiku, ak do škôl dávame tablety a digitalizujeme učivo. To sme mali čakať, kým to spraví niektorý z operátorov?,“ pýta sa Pellegrini. „Pokiaľ telekomunikační operátori nezagarantujú, že do x- tého roku bude mať na Slovensku každý občan prístup k internetu bez ohľadu na to, kde býva a všetky školy budú do nejakého roku pripojené na širokopásmový internet, spravíme to my ako štát. A ja si to s nimi veľmi rád rozdám tu na regionálnej úrovni alebo pôjdem za našu pravdu bojovať do Bruselu,“ zdôraznil.

Bezpečnosť a digitálny trh


Dvoma kľúčovými prioritami úradu je kybernetická bezpečnosť a digitálny trh. Hoci jednotný digitálny trh je aj prioritou Európskej únie, stále sa stáva, že sa napríklad nášmu občanovi nepodarí elektronicky nakúpiť v inom štáte EÚ kvôli geoblokácii predávajúceho, prípadne nie je ochotný akceptovať niektoré platobné karty.

Ešte dôležitejšia je bezpečnosť. „Postupne, či sa nám to páči alebo nie, život občanov sa presúva do digitálnej sféry. Aj kriminalita bude v budúcnosti stále viac smerovať do týchto oblastí,“ upozornil Pellegrini.

„Preto štáty, únia aj my, musíme robiť na tom, aby sme garantovali čo najvyššiu bezpečnosť. Práve teraz v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom finalizujeme nový zákon o kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Jedna vec je ochrana dát v bankách či lekárskych záznamov, ale musíme sa rozprávať aj o tom, ako bude krajina reagovať, ak bude kyberneticky napadnutá rozvodná sieť energie alebo vody,“ povedal. „Do tejto sféry musíme vtiahnuť aj ministerstvo obrany. Nový zákon, ktorý predstavíme v najbližších týždňoch, bude definovať jasné role každého štátneho orgánu v oblasti kybernetickej bezpečnosti,“ uzavrel podpredseda vlády.