< sekcia SLOVENČINA: Jazykové okienko

Hlúpa ako tágo: Pozrite sa, ktoré slovné spojenia sú spisovné

Ilustračná snímka. Foto: TASR – Štefan Puškáš

Do dejín žurnalistiky vošiel spor niekdajšieho riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska s redaktorkou STV Marcelou Voškovou. keď ju označil za za hlúpu ako tágo.

Bratislava 2. júla (TASR) - Hovorené prejavy špatia brbty, tie písané zas preklepy a chyby. V prvom pláne sú to prehrešky proti spisovnému jazyku, v hlbšej rovine prehrešky proti obsahu a významu výpovede. O tých druhých ťažko písať zovšeobecňujúco, lebo sa dejú „ad hoc“. Ale jeden zaujímavý typ takých nepodarkov spomenúť možno – kríženie frazém.

Už sme písali o kontaminácii, čiže krížení slovesných väzieb. Keď, napríklad, povieme „chápeš tomu?“, lebo sme zmixovali chápať niečo a rozumieť niečomu. Kontaminácia sa však deje aj na úrovni slov či celých viet, a aj na úrovni frazém, čiže zaužívaných obrazných spojení.

Do dejín žurnalistiky vošiel, napríklad, spor niekdajšieho riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska s redaktorkou STV Marcelou Voškovou. Ako sa objavilo v tlači: Podľa Ruska Vošková nebola na rozhovor, ktorý s ním robila, vôbec pripravená, pričom ju označil, okrem iného, za „hlúpu ako tágo“. Až na to, že tágo je tupé a hovorí sa „tupý ako tágo“, čím sa myslí hlúpy.

Podobnému kríženiu čelia nervy v zvrate „praskli mu nervy“, ktorý znamená, že niekto „stratil trpezlivosť“. Pomerne často sa však stretávame s tým, že niekto „stratil nervy“: Keby ste museli spolupracovať s koučom, ktorý každý piaty zápas stratí nervy a robí zo seba idiota, to je ako biť si hlavu o múr. Šrotovné spôsobilo nervozitu a konflikty: v Nitre dokonca istá žena stratila nervy, dupla na plyn a svojím autom naschvál nabúrala do vozidla staršieho pána.

Sťažovať by sa mohol aj oriešok, ktorý je tvrdý a v reči zvykne zastupovať náročný či ťažký problém. Necitliví používatelia jazyka však z toho robia náročný či ťažký oriešok: Náročným orieškom je plynofikácia obcí v horskom, geologicky veľmi členitom a náročnom teréne okresov Humenné, Medzilaborce a Snina. Východniarske derby sa zdalo byť ťažkým orieškom, ale dve trebišovské zakopnutia sa už museli na hre i výsledku prejaviť.

A ešte v tomto kontexte nemožno obísť chudáka psa. Najčastejšie ho spomíname v súvislosti s počasím (takým, keď nehodno ani psa vyhnať), ale aj v rôznych iných súvislostiach: nálada pod psa (depka), ako psovi mucha (maličkosť, malina). Z toho vznikajú rôzne patvary, napríklad „počasie pod psa“: Aj keď sa vám zdá, že vládne počasie pod psa, na každom poriadnom ihrisku sa nájde pár tmoliacich sa postáv s begom a palicami. Alebo „psovi malina“: DS sa v prieskumoch volebných preferencií drží tak okolo 2 – 3 %, čo je pre volebné víťazstvo SDK ako psovi malina.

Obľúbeného psa si však vieme dosadiť aj za iné zvieratá, a tak povieme, napríklad, „robota pre psa“ – namiesto správneho „robota pre koňa“. Na podobnom princípe vzniká aj „piata osoba v partii“ (namiesto piateho kolesa na voze) alebo „zabaliť niečo na klinec“ (namiesto „zavesiť na klinec“).

Takéto frazeologické krížence svedčia v lepšom prípade o nepozornosti, v horšom o necitlivosti voči obsahu výpovede a voči kráse obrazu. V záujme obsahu i obrazu je preto text po sebe čítať. S porozumením.