< sekcia Slovensko

Areál Prírodovedeckej fakulty UK nesie rukopis architekta V. Dedečka

Areál Prírodovedeckej fakulty UK v Mlynskej doline sa začal budovať v roku 1967. Foto: TASR

Vznik Prírodovedeckej fakulty predpokladal už zákon z roku 1919, na základe ktorého vznikla Univerzita Komenského (UK) v Bratislave.

Bratislava 7. júna (TASR) - História Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave siaha síce už do roku 1940, ale jej komplexný areál sa začal budovať až v roku 1967. Pod pôvodný architektonický návrh areálu s charakterom univerzitného mestečka sa podpísal architekt Vladimír Dedeček.

Vznik Prírodovedeckej fakulty predpokladal už zákon z roku 1919, na základe ktorého vznikla Univerzita Komenského (UK) v Bratislave. Počas celého obdobia Československej republiky (ČSR) sa vzhľadom na politický a hospodársky vývoj zriadenie fakulty nepodarilo presadiť. Prírodovedecká fakulta preto vznikla až v období vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) v roku 1940, kedy UK niesla názov Slovenská univerzita. Prvý zápis študentov na fakultu sa uskutočnil v zimnom semestri školského roku 1940/1941.

Niektoré prírodovedecké disciplíny sa však pre študentov pedagogických smerov prednášali na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK). Išlo o geografiu, zoológiu a botaniku. Pre potreby výučby týchto disciplín vznikli pri FiF UK Geografický seminár (1923), Zoologický ústav (1939) a Botanický ústav (1939), ktoré sa následne začlenili v roku 1940 pod novovzniknutú Prírodovedeckú fakultu UK.

Pomerne rýchlo po jej vzniku sa začali vytvárať nové pracoviská zamerané na výučbu ďalších prírodovedných disciplín. V roku 1941 vznikol Geologicko-paleontologický ústav a v roku 1942 Ústav mineralogicko-petrografický. Začiatkom zimného semestra školského roku 1942/1943 pribudol Ústav atómovej fyziky a pred skončením druhej svetovej vojny vznikli v roku 1944 Astronomický ústav a Ústav matematiky. Činnosť Chemického ústavu Prírodovedeckej fakulty UK sa začala v októbri 1948.

V roku 1950 po schválení vysokoškolského zákona boli spomínané ústavy reorganizované na šesť hlavných katedier Prírodovedeckej fakulty UK. Na Katedru matematiky, fyziky, chémie, biológie, geografie a Katedru geológie.

Najväčším problémom dynamicky sa rozvíjajúcej Prírodovedeckej fakulty UK boli priestory. Začiatkom 60. rokov minulého storočia sa totiž jej 32 pracovísk nachádzalo na 25 miestach Bratislavy. Z tohto dôvodu sa v roku 1967 začala výstavba vysokoškolského areálu Prírodovedeckej fakulty UK v Mlynskej doline.

Miesto pre vznik areálu bolo vytypované už od konca 50. rokov 20. storočia. V roku 1964 bola vypísaná architektonická súťaž na výstavbu univerzitného mestečka pre 10.000 študentov. Neskôr sa požiadavka rozrástla na 25.000 študentov. V súťaži vyhral architektonický návrh Vladimíra Dedečka, ktorý navrhol sústavu poprepájaných pavilónov a átrií. V desiatich pavilónoch mala byť umiestnená celá Prírodovedecká fakulta UK.

V prvej etape výstavby v rokoch 1967-1978 vybudovali pavilóny matematiky, výpočtového strediska, fyziky 1 a fyziky 2. Pavilóny chémia 1, chémia 2, biológia 1, biológia 2 a geológia boli do užívania postupne odovzdávané v rokoch 1976-1988. Vzhľadom na vysoké finančné náklady výstavby, ako aj v dôsledku menšieho nárastu počtu zamestnancov a študentov v porovnaní s pôvodnými odhadmi, zrušili výstavbu pavilónu geografie, v ktorom mali byť umiestnené aj oddelenia dekanátu.

Nepostavila sa ani výšková budova rektorátu, hlavná knižnica či aula maxima, ktoré obsahoval pôvodný Dedečkov návrh. Nevzniklo ani centrálne námestie. Z pôvodného Dedečkovho architektonického návrhu sa realizovala len menšia časť.

Samotný Vladimír Dedeček sa už koncom 60. rokov minulého storočia stiahol z realizácie výstavby areálu. Tú prevzala projekčná kancelária školských stavieb IPO. Na základe jej projektov už vznikli Pavilóny Fakulty elektrotechniky a informatiky vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT), dnešnej Slovenskej technickej univerzity (STU).

"Postavil sa len fragment pôvodného projektu a koncept architekta Dedečka ostal nedopovedaný," povedal v roku 2017 architekt Martin Zaiček počas septembrovej Architúry – prehliadky venovanej areálu v Mlynskej doline, ktorú zorganizovala Slovenská národná galéria (SNG).

Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita vznikla v roku 1919 a bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. V súčasnosti má UK 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov vyše 7000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov.